Svoj podpis nepredám
S primátorkou mesta Humenné a poslankyňou NR SR Janou Vaľovou
Humenné patrí k najmenej zadlženým mestám na Slovensku. Keďže je hlboko pod zákonom stanovenou dlhovou brzdou 60 percent, znamená to, že vaše mesto je v súčasnosti v plusových číslach?
Humennému sa podarila konsolidácia verejných financií a dnes je v prebytku viac ako 580-tisíc eur. Niektorí moji spolupracovníci, ale aj úradníci namietali, prečo tak veľmi šetríme napríklad na platoch, keď nemusíme. Mojím cieľom však bolo overiť si, či dokážeme ísť v šetriacom režime a pritom nezľaviť z rozvojového programu. Prirovnala by som to k záťažovému testu banky v prípade krízy: Vydržíme? A my sme nielenže vydržali v šetriacom režime, ale dokázali sme realizovať v meste mnohé projekty.
Prirodzené je opýtať sa, ako sa vám to podarilo. Aké opatrenia ste prijali, aby ste ušetrili a zároveň získali pre mesto financie?
Keď som nastúpila do funkcie, stála som pred dilemou, či výrazne zvýšiť dane, pretože sme mali možno najnižšie miestne dane na Slovensku, alebo sa vydať inou cestou pri konsolidácii verejných financií. Vyťahovať občanom peniaze z vrecka som nechcela, tak som sa rozhodla rozviazať množstvo starých nevýhodných zmlúv, ktoré mesto dovtedy úplne vysávali.
Rozviazať nevýhodné zmluvy s firmami býva zložitý problém. Mali ste dosť guráže na taký postup?
Musím povedať, že ten prvý rok bol pre mňa ťažkým obdobím. Keď som prišla prvýkrát do úradu, nik ma tam nečakal, kľúče som mala pohodené na stole, nikto mi neodovzdal nijaké projekty, nijaké papiere, nijaké zmluvy. Keď som sa na to pýtala, všetci mlčali. Vraj, dovtedajšia vedúca kancelárie primátora mala všetky zmluvy u seba. Na druhý deň som dostala na stôl novú zmluvu o predaji bytov, ktorú som mala podpísať. Lenže na hlavičke zmluvy stálo: Mesto Humenné v zastúpení Energobyt, s. r. o., Humenné. Teda súkromná firma spravovala všetky bytové a nebytové priestory Humenného. Peniaze, ktoré inkasovala od užívateľov, boli poukázané nie priamo na účet mesta, ale na podúčet, ktorý spravovala táto firma. Schvaľovanie investícií za tieto peniaze bolo predložené poslancom bez verejného obstarávania, iba odhadované sumy, a tieto boli schválené. Ďalší proces investovania bol v rukách spomenutej firmy. To som nemohla akceptovať. Rozličné nevýhodné zmluvy, ktoré som neskôr objavila, zaväzovali mesto na 10-15 rokov. Niektoré z nich sa mi už podarilo vypovedať, iné to ešte len čaká. V meste boli podpísané ďalšie nevýhodné zmluvy, ktoré som neskôr objavila. Zaväzovali mesto na ďalších 10-15 rokov, ako to bolo v prípade zmluvy mesta s Humenskou energetickou, kde išlo o dodávku tepla pre 80 percent domácností Humenčanov a tiež väčšinu firiem.
Ako sa skončilo vypovedanie zmluvy s firmou Energobyt?
Musím povedať, že celý proces trval minimálne dva a pol roka. Prvý rok bežala výpovedná lehota, druhý rok mestu daná firma len s ťažkosťami odovzdávala doklady, aby mesto mohlo so svojím majetkom hospodáriť samostatne. Dnes to už tak je a mesto dokonca tvorí zisk.
Rušenie zmlúv je riskantnou vecou, lebo niekomu vždy šliapnete na otlak. Neobávate sa následkov?
Mnoho ľudí sa ma pýtalo, či sa nebojím robiť takéto rázne kroky voči niektorým podnikateľským skupinám. Neostávalo mi nič iné, len bojovať, ak som chcela ozdraviť financie mesta. Pravdaže, riziká sa ukázali, pretože istí podnikatelia sa mi pravidelne ústne vyhrážali a osočovali ma na rozličných fórach. Jeden pán ma raz oslovil: Viete, pani primátorka, čo je na vás najdrahšie a čo by chceli mnohí získať? Keď som na to nevedela odpovedať, šibalsky sa usmial a povedal: Najdrahšie je vaše pero a váš podpis. Lebo niektorí podnikatelia už majú všetko, len to vaše pero im chýba. Povedala som, že pero, ktorým podpisujem úradné listiny, držím pevne v ruke a svoj podpis nepredávam.
Keď niekomu siahnete na nečestne zarobené peniaze, obyčajne môžete čakať odvetu. Nečelíte trestným oznámeniam?
Pravdaže, ak nejakej firme šliapnete na kurie oko, skrížite ich biznis plány, môžete očakávať žalobu za zneužitie právomoci verejného činiteľa, alebo za nekalú ekonomickú súťaž, čo je v prípade funkcie primátora, ktorý nepodniká, smiešne. Teraz asi tri mesiace pred voľbami do orgánov samosprávy obcí je na mňa podaných toľko trestných oznámení, že keď sa ráno zobudím, musím sa spýtať - na aké pojednávanie dnes vlastne idem?
Opäť kandidujete za primátorku Humenného. Budete mať nejakých sponzorov do kampane, ako to býva na Slovensku zvykom? Veď taká kampaň niečo stojí...
Nepotrebujem to. Kandidát, ktorého podporujú nejaké ekonomické skupiny, je týmto skupinám zaviazaný a po prípadnom zvolení mu diktujú, čo má robiť. Za svoju politickú kariéru som už zarobila peniaze, veď to všade o mne píšu - svoju kampaň si uhradím sama. Nikomu nie som nič dlžná, mám slobodu rozhodovania sa.
Podľa všetkého sa vám zatiaľ úspešne darí odolávať rôznym tlakom. Kde beriete toľko energie a odvahy?
Neviem. Myslím si, že v krízových situáciách vždy stretnem správnych a dobrých ľudí, čo je možno moje životné šťastie.
Nezohráva v tom skôr úlohu vaša ženská intuícia obklopiť sa správnymi ľuďmi?
Asi je to šťastie od Pána Boha. Mám rada ľudí a stretávam múdrych a dobrých ľudí, od ktorých sa môžem učiť, ktorí mi vedia poradiť, lebo človek sám nedokáže nič.
Nezávisí to aj od schopnosti komunikovať?
Určite. Na obrazovke aj v parlamente som sekera, ale keď prídem medzi ľudí, dokážem uvoľniť atmosféru. Hovoria mi, že som bezprostredná, že sa na nič nehrám. Rada sa veselým tónom rozprávam o bežných ľudských veciach, lebo všade naokolo je dosť pretvárky, priveľa vážnych ekonomických i politických tém. Jednoducho, ľudí mám rada a oni to vedia vycítiť.
Ste jedinou ženou na Slovensku, ktorá je primátorkou a zároveň aj poslankyňou Národnej rady SR. Ako si dokážete zorganizovať svoj súkromný život a najmä svoju prácu na dvoch náročných postoch ústavného a verejného činiteľa?
Je to veľmi ťažké. V prvom rade je dôležité, že človek chce zastávať tieto funkcie. Potom musíte mať rodinu, ktorá vás vie pochopiť. A musíte mať dobrých spolupracovníkov. Musíte ich vedieť nasmerovať, aby každý vedel, akú má prácu. Dôležité je, aby ste našli takých ľudí, ktorí chcú vziať na seba zodpovednosť, lebo takých ľudí je dnes ako šafranu.
Pri rozhodovaní sa radíte s ľuďmi?
Vypočujem si názor verejnosti, nechám si vždy poradiť od dvoch-troch odborníkov, ale potom sa viem jednoznačne a rýchlo rozhodnúť.
Nie je to únavné ustavične cestovať z východu Slovenska na západ a sedieť na dvoch stoličkách v Humennom a Bratislave?
Vôbec nie je príjemné presúvať sa na päťstokilometrovej trase z Humenného do Bratislavy, ale napriek tomu je pre mňa a moje mesto neoceniteľnou výhodou, že som poslankyňou Národnej rady SR. Som pri tvorbe legislatívy, môžem komunikovať s ministerstvami, dostávam potrebné informácie z prvej ruky. Pokiaľ ide o voľný čas, skoro vôbec ho nemám, pracujem aj cez víkendy. Ale nesťažujem sa, mám veľké deti a dobrého manžela.
Čo sa vám ako primátorke podarilo presadiť a ako vaše aktivity vnímajú Humenčania?
Prvá, na pohľad jednoduchá vec, o ktorej si myslím, že ju ľudia vnímajú pozitívne, bola, že sme sa začali veľmi starať o zeleň, o stromy, kvety a čistotu mesta. Obyvatelia to kvitujú, hovoria, že mesto sa veľmi zmenilo. Opravili sme detskú polikliniku, opravili sme viac ako tri štvrtiny škôl, postavili sme detské ihriská, dobudovali sme jedno veľké námestie, končíme úpravu mestského parku. Rozbehli sme viacero nových kultúrnych podujatí, naštartovali sme v Humennom nový šport - hokej.
S akými plánmi chcete ísť ako kandidátka na primátorskú stoličku do nasledujúceho volebného obdobia?
Všetci moji spolupracovníci si myslia, že ak uspejem vo voľbách, bude im ľahšie, lebo doteraz sa urobil veľký kus práce, vytvoril sa systém, na ktorý môžeme nadviazať. No myslím si, že nároky budú ešte vyššie, lebo je veľa vecí, ktoré ešte treba urobiť. Určite sa budeme intenzívne zaoberať zamestnanosťou. Máme už rozpracované projekty spolu s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom práce a sociálnych vecí a reálne sa črtá spolupráca s novými investormi. Mám konkrétnu predstavu o celkovej revitalizácii mesta, o systéme chodníkov, ciest a parkovacích miest. V mojich plánoch sú zahrnuté byty pre mladé rodiny, projekt nového futbalového štadióna, obnova kúpaliska a priľahlého športového areálu. Chcem, aby zafúkal nový vietor aj v oblasti turistického ruchu. U nás máme napríklad unikátne Vtáčie údolie a veľmi veľa prírodných zaujímavostí, množstvo historických príbehov, ktoré treba zviditeľniť aj doma, aj za hranicami našej republiky. Riadim sa teda heslom môjho starého otca: Čo je dnes rekord, to je zajtra norma - a preto musíme byť stále lepší.
Zdroj: http://www.extraplus.sk/content/view/3635
